Reforma územnosprávneho členenia Slovenska je jedným z 13 programových bodov, ktoré maďarská strana prijala a predstavila začiatkom apríla.
„Za iných okolností by nás potešilo, že koalícia nám ponúka priestor na predstavenie svojich programových téz, ale pri každej otázke sme museli hovoriť o tom, ako zachovať status quo, a nie o tom, ako ešte viac rozšíriť už existujúce práva národnostných komunít,“ vyhlásil predseda Maďarskej aliancie dnes pred novinármi a dodal, že jeho strana presadzuje vytvorenie žúp na základe historicko-kultúrnych tradícií a prirodzených regiónov.
Najmenšia vládna strana podľa Lászlóa Gubíka hovorí o návrate k historickým koreňom. „Dejiny Slovenska alebo Československa podľa nás nezačínajú v roku 1960, keď vzniklo rozdelenie na tri veľké kraje. Model 3+1 je členenie komunistické, nie historické,“povedal.
Peter Őry, podpredseda Maďarskej aliancie, územnosprávnu reformu považuje za politický evergreen.
„Politici otvárajú otázku nového členenia územnej správy v pravidelných cykloch. Každý o ňom hovorí, ale nikto ho nevidel. Táto reforma je lochnesskou príšerou slovenskej politiky,“ povedal Őry a dodal, že návrh Maďarskej aliancie je reálny a ľuďom neukladá povinnosť cestovať stovky kilometrov do župných sídel.”
Podľa Pétera Pandyho, predsedu Republikovej rady strany a poslanca KSK, je ťažké povedať, či zo strany najmenšej koaličnej strany, na regionálnej úrovni slabej SNS, ide o odvádzanie pozornosti od konsolidačného balíčka alebo o politickú pomstu.
„Návrh má niekoľko nástrah. Jednou z nich je zmena pomeru maďarských voličov v nových veľkých krajoch. Som poslancom KSK, kde sa k maďarskej národnosti hlási 14 % voličov. V novom megalomanskom kraji by sa toto číslo zmenilo na 4 %. Netvrdím, že ide o zámer, ale výsledkom tak či onak by bolo výrazné oslabenie maďarskej politickej reprezentácie, čo by pocítili voliči v južných a východných regiónoch,“ tvrdí Pandy.
Maďarská aliancia v tomto volebnom období má najviac župných poslancov (54).